PRIPRAVENÍ POVEDAŤ ÁNO
Najväčším sviatkom tohto leta pre celý športový
svet boli nepochybne Olympijské hry v Rio
de Janeiro. Najväčším sviatkom leta pre Cirkev
boli Svetové dni mládeže v Krakove. Práve v
spomínanom Rio de Janeiro pápež František v
roku 2013 vyhlásil Krakov za miesto ďalšieho
stretnutia. Tak blízko Slovenska… V oficiálnej
pozvánke sa pápež František pýtal mladých: Si
pripravený povedať áno? (Are you ready to say
YES?) Naša odpoveď: ÁNO! Balíme kufre a ide
sa! Snežnica nás odprevádzala hymnou
Svetových dní. A ako sme sa neskôr dozvedeli
od vodičov v autobuse, mali sme najkrajší
odchod. A to viezli mladých z farností od
Považia, cez Žilinu, až po Kysuce. Hoci nás
Poľsko privítalo dažďom, obyvatelia dedinky
Sidzina, kde sme mali byť ubytovaní, nás
privítali úsmevom. Rozdelili si nás do rodín a
naše poľské dobrodružstvo mohlo začať. V
pondelok večer nás čakal slovenský otvárací
ceremoniál v mestečku Skawina, kde mali
slovenskí pútnici svoj hlavný stan. Program
bol umelecky veľmi pekne stvárnený.
Predstavoval prierez všetkých svetových dní,
ktoré sa doposiaľ konali. A pri vystúpení s
hracími kartami, kedy sa na karte kráľa objavil
obraz Jána Pavla II. a zazneli slová: „Každá
krajina má svojho kráľa“, sme mali zimomriavky.
Ale na nohy nás postavil moment, keď sa
na veľkoplošnej obrazovke, hneď za moderátorom,
objavila známa tvár. „Pán farár!“, bolo
počuť výkriky. Ako by nás mal počuť…
Vrcholom večera bola svätá omša, slávená za
účasti biskupov. Bodka za krásnym večerom
bola v podobe ohňostroja. Do rodín sme sa
vrátili po polnoci. Vtedy sme možno ešte
netušili, že po polnočné návraty sa stanú
normou. Na druhý deň sme všetci slovenskí
pútnici navštívili Sanktuárium Božieho
milosrdenstva v Lagiewnikoch, kde sme sa
spoločne pomodlili Korunku Božieho milosrdenstva.
Večer nás čakal otvárací ceremoniál,
ktorým Poliaci vítali všetkých mladých, ktorí
prišli do Krakova.
Okrem centrálneho programu sme sa mohli
zúčastniť množstva koncertov, vystúpení,
divadelných predstavení, adorácií, mohli sme
si uctiť relikvie svätých. A či sme stihli toto
všetko? Nestihli. Pocit, že rodina je naozaj
pokope, sme mali, keď medzi nás prišiel pápež
František. Slávnostné privítanie bolo veľmi
silným zážitkom, umeleckým pestrým a veľmi
dobre prepracovaným. Ale asi najpamätnejším
bodom zostanú posledné dva dni. V sobotu
ráno po poslednej spoločnej svätej omši
slovenských pútnikov sme sa vydali na
skutočnú púť na Pole milosrdenstva (Campus
Misericordiae). Čakanie na preplnené električky,
pretláčanie sa cez masy ďalších mladých,
cesta po uzatvorenej diaľnici na horúcom
slnku a cieľ v nedohľadne. Naše putovanie
nám spríjemnili miestni obyvatelia, ktorí nám
pri našej prestávke na občerstvenie, ponúkli
vlastné toalety a dokonca nám uvarili kávu.
Boli k nám milosrdní bez ohľadu na to, že sme
sa im, netušiac, rozložili na dvore. Na poľskú
starostlivosť sme sa naozaj nemohli sťažovať.
V rodinách sa o nás starali, priam až kráľovsky,
počas záverečného putovania ľudia
ponúkali vodu, ovocie, pred domy rozložili
lavičky a stoličky, aby si mladí pútnici mohli
odpočinúť, kývali z balkónov a okien a usmievali
sa. Na Campus misericordiae sme doputovali
až podvečer, a to sme mali v nohách viac
ako 12 kilometrov. V tom množstve ľudí bol
problém nájsť voľné miesta, kde by sme si
mohli rozložiť spacák. Nakoniec sme si miesta
našli a mohli sme sa stíšiť k rozjímaniu so
Svätým Otcom Františkom. Nádherný západ
slnka iba umocnil výnimočnú atmosféru.
Horiace sviečky v rukách, na záver vigílie,
podčiarkli, že tieto chvíle sú neopakovateľné.
Po nočnom hudobnom koncerte sme sa uložili
do spacákov a mohli sme rozjímať i snívať.
Zobudili sme sa do slnečného nedeľného rána.
Č a k a l a n á s s v ä t á o m š a s p á p e ž o m
Františkom. Mala byť záverom programu
alebo aj začiatkom ďalších dní. Pápež
František viackrát vyzýval, aby mladí nežili
pasívne, aby neboli „pohovkoví“ mladí, ktorí
znudení životom ležia na pohovke. Mladí môžu
pretvárať svoje okolie, môžu prinášať šťastie
medzi ľudí, s ktorými žijú. Môžu ovplyvniť a
zmeniť svet. A preto záver bol vlastne začiatkom.
V ozajstnom závere celého programu pápež
František vyhlásil ďalšie miesto stretnutia,
ktorým sa stala Panama. A v mnohých už
začala klíčiť túžba navštíviť v roku 2019 túto
krajinu v Strednej Amerike.
Opúšťali sme Campus misericordiae plní
dojmov i výziev, tak ako ďalších 2 milióny
pútnikov. Po tom, ako sme opäť zvládli viac
ako 12 kilometrové putovanie, sme naložili
všetky svoje veci a zážitky a vydali sme sa na
cestu domov. Približne o pol druhej ráno sme
prišli do Snežnice, kde nás čakalo veľké
prekvapenie. Osvetlený kostol, zdobený
sviečkami a veľký nápis „Vítame vás doma“ a
tiež rodičia a príbuzní s prskavkami v rukách.
Rovnako ako pri odchode, aj pri návrate, znela
hymna Svetových dní. Ak sme v túto pokročilú
hodinu niekoho zobudili, veríme, že už nám je
odpustené.
V krátkosti som opísala prierez udalostí, ktoré
sme v Krakove v priebehu jedného týždňa
zažili. To, čo však tvorilo podstatu a výnimočnosť
tohto týždňa, sa opísať nedá.
Z a ž i l i s m e t u m u l t i k u l t ú r u v p r a x i .
F r a n c ú z s k o , T a l i a n s k o , Š p a n i e l s k o ,
Chorvátsko, Maďarsko, Ukrajina, Austrália,
Kanada, USA, Mexiko, Brazília, Argentína,
Panama, Filipíny, Pakistan, Irak, Zimbabwe,
Tanzánia, India a mnohé ďalšie.
Všadeprítomný úsmev na tvári, podávanie rúk
a objatia, vidíte sa prvýkrát a zrejmé aj posledný,
a predsa vieš, že niečo vás spája. Pri tomto
cítiš pravý význam slov bratia a sestry. Keď
chceš na seba pritiahnuť pozornosť, tak
spustíš: hééééj, Macejko…. a všetky krajiny sú
tvoji kamaráti. Nočná jazda s ďalšími Slovákmi
a zrazu celý autobus spieva: Na Kráľovej Holi,
Šedži mucha na ščene. Ale aj každodenný
chaos pri hľadaní správneho vlaku, pri
nástupe do toho správneho ti pomáhajú
vojaci, niekoľkohodinové dennodenné cestovanie
v preplnených spojoch, kde stojíš na
jednej nohe a pritlačený nemôžeš dýchať,
masa ľudí, ktorá ťa bezmocného nesie a keby
ťa nedržala ruka kamaráta, tak skončíš v inej
výprave, pohľady, keď sedíš v centre Krakova
na chodníku a ješ kurča s hranolkami,
roztrhnuté tričká, nohavice, pršiplášte,
zmoknuté vlasy, otlaky na nohách, tenisky od
blata, lebo si skočil do kaluže… Nič z toho ti
nevadí, lebo vieš, o čo tu naozaj ide!
Na záver by som chcela spomenúť, že v roku
2013, keď boli Svetové dni mládeže v Rio de
Janeiro, sme boli na Národnom stretnutí
mládeže v Ružomberku traja. Už tu vznikla
túžba ísť o tri roky do Krakova. V roku 2015
nás bolo 11 na Národnom stretnutí mládeže v
Poprade, z toho 8 išlo aj do Krakova, kde nás
bolo spolu 16. Snežnica patrí medzi najmenšie
a najmladšie farnosti Žilinskej diecézy, a
pritom v počte prihlásených účastníkov na
Svetové dni mládeže sme boli na 3. mieste
spomedzí všetkých farností. Boh s nami sníva
krásne sny. Pekne to vyjadrila Paťka Ďurošková:
„Bolo to obrovské spoločenstvo, radujúce
sa a oslavujúce Boha. A Boh? Boh tam sníval
svoj sen. Sníval sen o dobrodružstve so mnou,
s Tebou. Svetové dni mládeže roztancovali
moje vnútro a zmenili môj život po duchovnej
stránke.“
Zuzana Ševčíková, 7.9.2016